Dokonale to sedí. Napríklad, to, že ste bohatí, Vám nezaručí, že budete (ste) šťastní. V drvivej väčšine prípadov vaše potreby narastajú so zvyšujúcim sa bohatstvom. Ste nútení bohatnúť stále viac aby ste pokryli vaše narastajúce potreby a udržali vaše uspokojenie na takej úrovni aby ste boli šťastní. Ak to však nezvládnete (a donekonečna sa to ťahať nedá), príde depresia. Zastihne každého, kto si nevie regulovať svoje potreby.
Ako sa teda stať šťastnejším? Ako mať stále v sebe nezlomnú energiu do života? Ako sa začať úplne (nemateriálne) realizovať v živote? Odpoveď je jednoduchá. Stačí znížiť svoje potreby.
Predstavte si, že si jedného dňa uvedomíte, že ja vlastne nepotrebujem mať 8 značkových kabeliek. Nepotrebujem stále väčšiu motorku. Nechcem väčší byť. Neschnem frajerku s väčším poprsím. Nie, toto nie je letargia alebo nedostatok motivácie. Je to len uvedomenie si úplne jednoduchého faktu, že to, o čom celý čas rozpráva reklamou oklamaný dav, je len fikcia, ktorá vás núti pracovať viac. Núti vás brať si soboty v práci navyše. Najväčšie klamstvo na tom však je, že vy si naozaj myslíte, že robíte správnu vec. Ospravedlňujete si hodiny v práci sami sebe s tým, že je to za dobrým účelom. Alebo, že to robíte pre niekoho (pre deti, pre manželku, pre dovolenku alebo len preto aby ste sa mali lepšie). Prestaňte sa klamať. Samozrejme nerátam sem skupinu workoholikov, ktorí nemajú uspokojivý súkromný život, tak ho radšej trávia v práci. Taktiež sem nezahŕňam ľudí, ktorí pracujú naozaj pre svoje základné potreby.
Na druhej strane tlieskam všetkým, čo si to už uvedomili. Aj tým, ktorí si kupovali stále viac vecí a v jednom momente si uvedomili, že ich to robí šťastnými len na krátky moment. Ten zostávajúci dlhý moment boli totiž v práci.
Skúste to. Obmedzte svoje chcenie a spoznajte svoje naozajstné potreby. Uspokojenie zo života raketovo narastie. Budete mať zrazu čas na veci, ktorá dávajú naozaj zmysel.